Štát protiprávne vybral 40 miliónov eur na daniach z emisií

Press / 25.05.2018

Súdny dvor EÚ potvrdil, že daň z emisných kvót z roku 2011 bola v rozpore s európskym právom. Dotknuté firmy by mali získať zaplatené milióny späť. Štát sa však bráni.

Minister financií Peter Kažimír už v roku 2012 v parlamente vyhlásil, že daň z nadbytočných emisných kvót bola ,,hochštaplerská”, v rozpore s európskym právom a štátu pre jej výber hrozila arbitráž a sankcie. Súdny dvor EÚ tento názor nedávno oficiálne potvrdil. Ministerstvo financií pod vedením Petra Kažimíra sa zdráha toto ,,hochštaplerstvo” napraviť a vrátiť daňovým poplatníkom bezmála 40 miliónov eur, ktoré na tejto dani za rok 2011 zaplatili. Rovnako zarážajúci je aj postoj samotných dotknutých firiem. Zo 133 korporácií, ktoré spornú daň mali odviesť, sme našli len jedinú, ktorá sa bráni súdnou cestou a chce získať protiprávne odvedené státisíce eur späť. Zvyšné nami oslovené spoločnosti buď mlčia, alebo zatiaľ iba zvažujú ďalší postup.

Neštandardná daň
Príbeh dane na nadbytočné emisné kvóty vo výške 80?% sa začal v roku 2010. Vtedajší minister financií Ivan Mikloš sa rozhodol takto prekaziť veľký biznis desiatok firiem, ktoré od predchádzajúcej Ficovej vlády získali emisné povolenky vysoko prevyšujúce ich reálnu spotrebu. Cieľom bolo výhodné ich predať, na čom mohli podľa vtedajších vyjadrení I. Mikloša zarobiť až 666 miliónov eur v priebehu piatich rokov. Ako jeden z príkladov vtedy minister uviedol spoločnosť SCP Mondi, ktorá získala povolenky na 391‑tisíc ton oxidu uhličitého, hoci jej spotreba sa reálne pohybovala na zhruba polovičnej úrovni. Z predaja nadbytočných emisných kvót tak podľa exministra mohla firma zarobiť 7,5 milióna eur.
Ivan Mikloš sa však rozhodol riešiť problém neštandardne ‑ zavedením novej dane na nadbytočné emisné kvóty vo výške 80?%. Sporný návrh prešiel narýchlo bez patričného pripomienkového konania a už v tom čase existovali varovania, že je v rozpore s európskou smernicou o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami. Jej zmyslom totiž bolo motivovať podniky, aby investovali do znižovania vlastnej produkcie CO2, čo by im umožnilo ušetrené emisné povolenky výhodne predať. ,,Podniky, ktorým sa odoberie 80?% hodnoty emisných kvót, stratia takmer všetky stimuly investovať do opatrení na zníženie svojich emisií, ktoré by im umožnili zarobiť na predaji svojich nevyužitých kvót,” uvádza sa v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ z 12. apríla tohto roku. Vo výsledku preto súd konštatuje, že slovenská daň bola v rozpore s európskou smernicou a je teda protiprávna.

Štát sa bráni
Verdikt súdneho dvora dáva veľkú šancu spoločnosti PPC Power, že uspeje so svojimi žalobami proti rozhodnutiam daňového úradu a Finančného riaditeľstva SR na Krajskom súde v Bratislave. PPC Power totiž už v roku 2011 žiadala daňový úrad, aby polročný preddavok na spornú daň z emisií vo výške 300‑tisíc eur stanovil na nulu, pretože je v rozpore s právom EÚ. Firma neuspela, preto si podala odvolanie na Finančné riaditeľstvo, kde bola tiež odmietnutá. Daniari jej vyrubili rovnaký preddavok aj za druhý polrok 2011 a spoločnosť sa rozhodla brániť súdnou cestou.
Odpor daniarov vrátiť zaplatené preddavky nepoľavil ani v okamihu, keď sa zmenila vláda a rezortne sa dostali pod ministra Kažimíra. On sám pritom v roku 2012 obhajoval v parlamente zrušenie dane z emisií a uznával argumenty, ktoré na súde uvádzala spoločnosť PPC Power. ,,Na stole máme list z Európskej komisie, ktorá označila zdaňovanie emisných kvót takýmto neštandardným a retroaktívnym spôsobom za rozporné s európskym právo. Jeden z najväčších slovenských zamestnávateľov sa obrátil na arbitrážny súd, ďalší veľký zamestnávateľ dal podnet na generálnu prokuratúru na podanie návrhu na Ústavný súd,” vymenovával P. Kažimír v júni 2012 pred poslancami dôvody na zrušenie emisnej dane.
Lenže ministerstvu financií pod vedením P. Kažimíra sa nechcelo vracať už zinkasovaný výnos zo spornej dane za rok 2011 vo výške bezmála 40 miliónov eur, a to napriek tomu, že uznávalo jej protiprávnosť. V Smere sa preto rozhodli pre rovnako neštandardné riešenie ako svojho času Ivan Mikloš. Vtedajší poslanec Smeru Ľubomír Vážny predložil v roku 2012 do parlamentu pozmeňujúci návrh, ktorým zákonodarcovia daň z emisných kvót zrušili. Argumentoval slovami, že v opačnom prípade bude musieť štát pod tlakom Európskej komisie a Ústavného súdu vrátiť firmám už zaplatené preddavky, a to aj s príslušnými sankciami. Následne sa však do zákona dostalo aj prechodné ustanovenie, na ktorého základe zostala daň z emisných kvót účinná len za jediný rok, a to 2011. Vznikla tak absurdná situácia, keď Smer na jednej strane uznal protiprávnosť daňovej povinnosti a nutnosť ju urýchlene zrušiť a na druhej strane ju ponechal v platnosti aspoň na jeden rok, aby nemusel daňovníkom vracať desiatky miliónov eur, ktoré od nich štát neprávom vybral.

Šance uspieť
O výklad európskej smernice požiadal Súdny dvor EÚ priamo Krajský súd v Bratislave, ktorý má dlhoročný spor medzi PPC Power a daniarmi na stole. Prerušené konanie by teraz malo pokračovať v júni a podľa právnika Viliama Karasa z kancelárie Maple&Fish je vysoko pravdepodobné, že spoločnosť sa finálnym verdiktom domôže vrátenia zaplatených preddavkov. Šance ostatných daňovníkov získať späť svoje peniaze sú veľké, ale môžu závisieť od právneho výkladu premlčacích lehôt.
Zaplatená daň sa môže teraz považovať za daňový preplatok a ten možno vrátiť, len kým trvá právo vyrubiť daň. To zaniká v lehote piatich rokov od uplynutia kalendárneho roka, keď vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Z toho vyplýva, že štandardná lehota uplynula 31. decembra 2017. V lepšej situácii sú takzvaní bojujúci daňovníci, ktorí sa legálne snažili zaplateniu dane vyhnúť. ,,Za predpokladu, že by mali otvorené nejaké konania o vrátenie zaplatenej dane, preddavku či určenie jeho výšky, mali by mať priestor na vrátenie platieb,” hovorí právnik Peter Hodál z kancelárie White&Case. Dodáva, že pre ostatné prípady by mohla byť za istých okolností ešte stále možnosť domáhať sa nároku na vrátenie zaplatenej dane z titulu bezdôvodného obohatenia alebo vzniknutej škody. ,,No ide o veľmi špecifickú otázku, ktorú bude treba riešiť s ohľadom na situáciu každej z dotknutých spoločností,” uvádza P. Hodál.

Aj s úrokmi?
Viliam Karas zdôrazňuje, že je teraz na samotných daňovníkoch, ako sa budú domáhať svojich práv. Očakávať od ministerstva financií, že bude konať iniciatívne a ústretovo, sa nedá. ,,Konanie na Krajskom súde v Bratislave naďalej pokračuje. Preto je teraz predčasné sa vyjadrovať ku konkrétnym otázkam,” odpovedala hovorkyňa rezortu financií Alexandra Gogová na otázku, či daňovníci budú môcť úspešne žiadať o vrátenie svojich platieb. Ak neuspejú štandardnou cestou cez daňový úrad a Finančné riaditeľstvo SR, stále ešte budú mať v rukách slušný právny základ na úspešnú žalobu na základe doktríny zodpovednosti členského štátu za škodu spôsobenú porušením práva EÚ. ,,To znamená, že štát musí nielen sporné opatrenie (daň z emisných kvót) zrušiť, ale zároveň zjednať nápravu jeho negatívneho dosahu v praxi. Konkrétne to znamená nahradiť škody a ujmy vrátane ušlých ziskov,” vysvetľuje V. Karas. Podľa tohto výkladu by teda štát mal vrátiť firmám zaplatenú daň aj s úrokmi z omeškania.

Zmierenie alebo politická dohoda
V rokoch 2011 a 2012 bola daň z nadbytočných emisných kvót veľkou témou a koordinovane sa snažili bojovať proti jej uplatneniu. Distribuovali sa vzory na podanie sťažnosti na Európsku komisiu a hovorilo sa o arbitrážnych žalobách. Po nástupe vlády Smeru sa veci zmenili ‑ minister financií Kažimír sľúbil spornú daň zrušiť a firmy sa zmierili s tým, že musia oželieť zaplatené preddavky za rok 2011. Aj keď dnes majú reálnu šancu získať svoje peniaze späť, pre mnohé z nich to už prekvapivo nie je téma. ,,Po dohode s manažmentom našej spoločnosti sme sa rozhodli, že sa k danej téme nechceme vyjadrovať,” reagovala Martina Piláriková za spoločnosť Mondi SCP, ktorá mala jednu z najvyšších pridelených nad alokácií emisných kvót. ,,Naše záväzky si plníme a zvážime ďalší postup,” uviedol hovorca U.S. Steel Ján Bača. Čas na zváženie si vezmú aj Slovenské elektrárne: ,,Daň z emisných kvót sme zaplatili a o ďalšom postupe sa rozhodneme až po preskúmaní predmetného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ,” odpísal hovorca Miroslav Šarišský. Boj dotknutých spoločností pred šiestimi rokmi koordinoval Klub 500. Jeho výkonný riaditeľ Tibor Gregor aj dnes hovorí, že zavedenie tejto dane považuje za jedno z najvýraznejších pošliapaní ústavných práv od novembra 1989. Teraz je podľa neho loptička na strane daňovníkov, aby sa obrátili na súdy a žiadali o vrátenie dane, ktorá im bola vyrubená ,,v rozpore so zákonmi, Ústavou SR, európskymi smernicami a medzinárodnými zmluvami”.

Zdroj: TREND, Eva Mihočková