NR SR prijala vládny návrh novely Zákonníka práce, ktorej predmetom sú opatrenia platné v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a počas dvoch mesiacov po ich odvolaní (ďalej spoločne označované len ako „mimoriadna situácia“).

Ide o nasledovné opatrenia:

1. Jednostranné nariadenie tzv. home office – opatrenie umožňuje zamestnávateľovi jednostranne nariadiť (prikázať) výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak ide o činnosť, u ktorej je to možné.

Zároveň deklaruje právo zamestnanca na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a nebránia tomu vážne prevádzkové dôvody.

Pre porovnanie – právna úprava v štandardnom režime (t.j. v čase, keď nejde o mimoriadnu situáciu) vyžadovala pre výkon tzv. domáckej práce resp. telepráce (home office) dohodu zmluvných strán (zamestnanca a zamestnávateľa).

Okrem uvedeného pre režim home office aj v čase mimoriadnej situácie platia ustanovenia Zákonníka práce o domáckej práci a telepráci obsiahnuté v § 52 Zákonníka práce, t.j. zamestnanec si rozvrhuje pracovný čas sám, nevzťahujú sa naňho ustanovenia o nepretržitom dennom a týždennom odpočinku a o prestojoch. Zamestnancovi v režime home office nepatria žiadne mzdové zvýhodnenia ani kompenzácie, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Na druhej strane zamestnávateľ je povinný zamestnancovi zabezpečiť technické a programové vybavenie a pod.

2. Nariadenie dodatočného odpracovania času – ak z dôvodu mimoriadnej situácie zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, podľa § 142 Zákonníka práce (prekážky v práci na strane zamestnávateľa) je povinný poskytovať zamestnancovi náhradu mzdy. 

Nové opatrenie zamestnávateľovi umožňuje, aby zamestnancovi nariadil následné odpracovanie času, za ktorý mu poskytoval náhradu mzdy. Odpracovanie možno nariadiť najviac v rozsahu 400 hodín v kalendárnom roku, pričom k nemu môže dôjsť najneskôr do 12 mesiacov odo dňa, keď prekážka v práci nastala. 

Zamestnávateľ teda bude môcť využiť tie hodiny (pracovný čas), za ktoré zamestnancovi už poskytol náhradu mzdy z dôvodu prekážky v práci na jeho strane, a to tak, že zamestnancovi nenariadi v budúcnosti prácu nadčas ale využije práve uvedené hodiny.

Zamestnancovi sa za uvedený nariadený a odpracovaný čas zaplatí dosiahnutá mzda, avšak nevznikne mu už nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani nárok na poskytnutie náhradného voľna, keďže voľno už bolo poskytnuté skôr.

3. Skrátenie doby na oznámenie rozvrhnutie pracovného času – opatrenie umožňuje zamestnávateľovi operatívne reagovať na vývoj situácie tým, že rozvrhnutie pracovného času (s platnosťou na týždeň) je povinný oznamovať zamestnancovi len s 2 dňovým predstihom, ak sa so zamestnancom nedohodne na ešte kratšej dobe.

Pre porovnanie – právna úprava v štandardnom režime vyžaduje, aby zamestnávateľ oboznámil zamestnanca s rozvrhom pracovných zmien minimálne týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

4. Skrátenie doby na oznámenie čerpania dovolenky – počas mimoriadnej situácie môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky so 7 dňovým predstihom.

Ak ide o nevyčerpanú dovolenku (§ 113 ods. 2 ZP) čerpanie dovolenky stačí nariadiť dva dni vopred. Toto obdobie môže byť so súhlasom zamestnanca skrátené.

Pre porovnanie – právna úprava v štandardnom režime vyžaduje, aby zamestnávateľ oznámil zamestnancovi čerpanie dovolenky minimálne so 14-dňovým predstihom.

5. Ochrana zamestnanca pred výpoveďou a pri návrate do zamestnania – opatrenie stanovuje, že zamestnancovi, ktorý počas mimoriadnej situácie nepracuje pre nasledovné osobné prekážky v práci:

• karanténe opatrenie a izolácia
• ošetrovanie chorého člena rodiny resp. starostlivosť o fyzickú osobu

sa poskytuje rovnaká ochrana ako zamestnancovi, ktorý je dočasne pracovne neschopný.  To znamená, že aj na tohto zamestnanca sa vzťahujú ustanovenia § 64 ZP (zákaz výpovede – zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď počas uvedenej prekážky v práci) ako aj § 157 ZP (povinnosť zaradenia zamestnanca po skončení prekážky v práci na pôvodnú prácu a pracovisko).

6. Zníženie náhrady mzdy na 80 % priemerného zárobku zamestnanca – ak zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu z dôvodov zastavenia alebo obmedzenia jeho činnosti na základe:

• rozhodnutia príslušného orgánu
• ako dôsledok vyhlásenia mimoriadnej situácie

ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, kedy patrí zamestnancovi náhrada mzdy, ktorá sa automaticky znižuje na 80 % jeho priemerného zárobku (najmenej však vo výške minimálnej mzdy). Na zníženie náhrady mzdy nie je potrebný súhlas zamestnanca ani predchádzajúca dohoda so zástupcami zamestnancov.

Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zamestnancov subjektov hospodárskej mobilizácie, ktorým bola uložená pracovná povinnosť.

Pre porovnanie – právna úprava v štandardnom režime nepovoľuje jednostranné zníženie náhrady mzdy, ale je potrebná písomná dohoda so zástupcami zamestnancov (zamestnávateľ bez sociálneho partnera teda nemôže postupovať podľa tohto ustanovenia). V predmetnej dohode sa vymedzia vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu a zároveň sa určí percentuálna miera zníženia náhrady mzdy, maximálne však o 40 %, t.j. zamestnancovi vždy patrí najmenej 60 % jeho priemerného zárobku.

Predmetnou novelou Zákonníka práce boli nepriamo novelizované aj ďalšie právne predpisy, konkrétne:

• Zákon o sociálnom poistení, prostredníctvom ktorého došlo k predĺženiu podporného obdobia v nezamestnanosti o 1 mesiac ako aj k rozšíreniu nároku na ošetrovné.
• Zákon o službách zamestnanosti, prostredníctvom ktorého sa zjednodušuje administratíva pri žiadosti o poskytnutie príspevkov v rámci aktívnych opatrení na trhu práce. Splnenie zákonom vyžadovaných podmienok (ako napr. potvrdenie o splnení daňových povinností, povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, odvodu preddavku na poistné na verejné zdravotné poistenie, neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a pod.) je možné preukázať čestným vyhlásením žiadateľa.
• Zákon o BOZP – podobne ako v prípade Zákonníka práce aj do zákona o BOZP je vložený samostatný § 39i, ktorého obsah tvoria Prechodné ustanovenia počas trvania mimoriadnej situácie v súvislosti s ochorením COVID-19. Uvedené opatrenia majú za cieľ zníženie administratívnej záťaže zamestnávateľa.

Predmetné ustanovenie zároveň presne stanovuje, ktoré lehoty určené zákonom o BOZP počas trvania mimoriadnej situácie neplynú, a teda na strane zamestnávateľa nedochádza k omeškania s plnením povinností.

• Zákon o sociálnych službách, prostredníctvom ktorého sa zavádza osobitné splnomocnenie pre vládu SR, aby v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie mohla nariadením určiť finančný príspevok poskytovaný obciam a iným poskytovateľom sociálnych služieb z rozpočtovej kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.